Hlavné ciele výtvarnej výchovy v materskej škole
Výtvarné činnosti predstavujú jednu z foriem, ktorými si dieťa osvojuje okolitú skutočnosť, hmotný svet a objasňuje súvislosti a vzťahy medzi ľuďmi a vecami. Z hľadiska rozvíjajúcej sa detskej psychiky je dôležitá súvislosť výtvarnej činnosti so základnými psychickými procesmi, vnímaním, predstavivosťou, myslením a cítením. Rozvíjanie elementárnych grafomotorických zručností pred vstupom do základnej školy zjavne uľahčuje
začiatočné osvojovanie písania.
Hlavným cieľom a poslaním výtvarnej výchovy je rozvíjanie elementárnych výtvarných schopností a prebúdzanie trvalého pozitívneho vzťahu k výtvarnému umeniu ako aj hodnotiaceho vzťahu k životnému prostrediu.
Obsah výtvarnej výchovy je rozpracovaný do dvoch základných okruhov:
- výtvarné vyjadrovanie predstáv (zahŕňa kreslenie, výtvarné techniky a grafomotoriku, maľovanie, modelovanie, plošné a priestorové utváranie a konštruovanie);
- výchova k zmyslu pre životné prostredie a výtvarné umenie. V tejto časti sa výtvarná výchova úzko dotýka ďalších výchovných zložiek, predovšetkým rozumovej výchovy.
Učiteľka preto vo svojom pedagogickom pôsobení nenásilne spája estetické hľadisko s poznávacím.
Výtvarná činnosť sa často uskutočňuje až na základe pozorovania a vnútorného spracovania zážitkov z tohto pozorovania, počas ktorého dieťa získalo nové poznatky a dojmy. V radostnej tvorivej činnosti sa dieťa uvoľňuje, aktívne sa regenerujú jeho duševné sily, posilňuje sa sebavedomie. Osobitné miesto má vo výtvarnej výchove hra, ktorá nemá vopred určené pravidlá. Ide skôr o experimentovanie s materiálom, s nástrojmi, a často aj s predstavami. Samotné výtvarné vyjadrovanie predstáv (kreslenie, maľovanie, modelovanie) sa nikdy neobídu bez úsilia učiteľky o plnosť a farebnosť detského prežívania sveta a bez účinnej pedagogickej motivácie.
Výtvarná výchova pomáha rozvíjať a konkretizovať predstavy detí.
Cieľom zobrazovania nemôže byt optická zhoda výtvoru so skutočnosťou (napr. v proporciách a vo farbe). Preto sa nemôže chápať vzťah medzi výtvarným zobrazením a novými poznatkami zúžene. Emocionálny vzťah k zobrazovanému vedie dieťa často k uplatňovaniu svojrázneho výtvarného vyjadrenia a k určitému výtvarnému nadhľadu, čo môže neinformovaný pozorovateľ považovať za deformáciu a pod. Učiteľka si uvedomuje tieto skutočnosti a výtvarné práce hodnotí odborne, na základe dobrých psychologických vedomostí (pre svoju potrebu, pred dieťaťom sa vyhýba hodnotiacim súdom a hodnotí skôr nepriamo). Rešpektuje vývinové osobitosti daného veku. Vytvára priaznivú socioemocionálnu atmosféru na výtvarné činnosti, posilňuje tvorivý proces vhodnou motiváciou. Výsledky práce vo výtvarných činnostiach sa prejavujú v celkovej aktivite dieťaťa, v jeho schopnosti tvorivo reagovať na vlastné prežívanie (pocitov i skutočnosti) a estetické podnety. Postupne dieťa zaujíma vlastné estetické hodnotiace stanoviská k veciam, k prírode, umeniu i ku konaniu druhých.
Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách